Ahoj, my sme Kresbotéka!
Milujeme ten moment, keď rodičia prvýkrát otvoria svoju Kresboknihu. Ten úsmev, to dojatie, tá zmes pýchy a nostalgie…
Nechceme z detí robiť malé van Goghy.
Chceme, aby si raz mohli listovať svojou knihou a smiať sa nad tým, že vtedy trvali na tom, že slnko má byť fialové.
Sme Kristína a Mirka – dcéra a mama. Alebo aj mama a babička. Dve generácie, ktoré spojila láska k detskej tvorbe a chuť uchovať ju tak, aby zostala navždy.
Môj príbeh
Boli časy, keď som mala výčitky vyhodiť jediný obrázok. Každú čmáranicu som schovávala v šanónoch, šuplíku alebo v škatuliach pod posteľou. Pretože predsa: dobré mamy všetko schovávajú. A potom nemajú kde spať.
Lenže aj domov má svoje limity.
A tak prišli tajné nočné výpravy k smetiaku.
„Nikto si to nevšimne,“ hovorila som si.
Lenže deti majú radar presne na to, čo zmizne.
A ten pohľad, keď svoje majstrovské dielo objavili vonku... No, povedzme, že som sa necítila ako kandidátka na matku roka.
Dlho som si myslela, že robím dobre, keď všetko schovávam. A vtedy mi to docvaklo. Dieťa nepotrebuje škatuľu plnú papierov. Potrebuje vidieť, že si jeho tvorbu vážime. Že ju nezatvárame do šuplíka, ale dávame jej skutočné miesto.
Neuchovávam papiere. Uchovávam radosť, hrdosť a detstvo, ktorým sa dá listovať.
Tak vznikla Kresbotéka.
